Ok, let's get personal.

Predstav si mladého človeka. Je extrémny introvert, nechce chodiť medzi ľudí a nedokáže v noci spať. Neustále si predstavuje katastrofické scenáre a má pocit, že necíti žiadne emócie. Ani si nedáva priestor ich prežívať.

Na druhej strane si predstav toho istého človeka, ako prednáša pred stovkami ľudí, networkuje a má kvalitný spánok aj v náročných obdobiach. Dokáže pomenovať svoje pocity, otvorene o nich hovoriť a naplno ich prežívať.

Aký je rozdiel medzi týmito verziami? Rovnaký človek, stále ja—len verzie, ktoré od seba delí takmer dekáda práce a introspekcie podporenej terapiami. Jedna verzia je na začiatku cesty, druhá už po pár krokoch, zákrutách a slepích uličkách. Ak by si chcel*a niečo zmeniť na sebe a vo svojom živote, odporúčam ti jeden z bežne dostupných nástrojov, terapie.

Čo sa dozvieš v článku:

• Ako som začal s terapiou
• Začiatky
• Čo som o sebe zistil a ako som sa zmenil
• Moje praktické rady, tipy a triky
• Ako nájsť terapeuta

Ak si sa do teraz nezastavil a nezamyslel nad tým hĺbkovo, ako sa cítiš, ako prežívaš svoje city, aké máš myšlienky a ako ich formuješ, nikdy nebol správnejší čas ako teraz sa na to sústrediť.

Ponúkam ti môj príbeh spojený s terapiami, ktorý absolútne zmenil moj život a zachránil ma, pomohol mi nájsť svoje pravé ja.

Okrem svojich myšlienok a pocitov objavíš možno aj to, prečo si aký/á si. Ako a prečo reaguješ na životné úspechy a náročné situácie spôsobom ako reaguješ. Pochopíš odkial pramenia veci, ktoré ťa trápia v osobnom, pracovnom živote, v intímnych vzťahoch. A možno aj to, že svojim najväčším nepriateľom v dosiahnutí úspechu, si vlastne ty sám.

Nič mi nie je a som príliš šťastný

"Nič mi nie je, som príliš šťastný," povedal som pri svojom prvom terapeutickom sedení. Vtedy som si to naozaj myslel. Ako veľmi som sa však mýlil, som zistil už po niekoľkých stretnutiach

O svoje fyzické zdravie som sa dlhodobo staral: cvičenie všeobecne, kardio, silový tréning, preventívne prehliadky (aj nad rámec bežného). Mal som niečo cez 25 rokov. Po kole hĺbkových zdravotných prehliadok, keď sa mi výsledky vrátili s informáciou, že všetko je v absolútnom poriadku, som sa zamyslel, či som na niečo nezabudol. Ako som nad tým uvažoval, uvedomil som si, že by bolo fajn pozrieť sa preventívne nielen dovnútra tela, ale aj ‘do hlavy’. A tak začala moja cesta nielen do hlavy - myšlienok, ale aj srdca - pocitov a eventuálne svojho pravého ja pod vrstvami myšlienok a pocitov.

Táto preventívna prehliadka pocitov a myšlienok (pár úvodných sedení) sa vrátila s výsledkom, ktorý by sa mohol parafrázovať svojou rečou ako "všetko zo základných ukazovateľov viacmenej v poriadku, ale je tam pár vecí, na ktoré by sme sa mohli pozrieť, lebo naznačujú, že by z toho mohlo byť niečo vážnejšie, či už teraz, keď nám dačo ešte uchádza alebo v budúcnosti s kombináciou iných okolností".

Aké boli začiatky

Zo začiatku bolo megadivné sa niekomu otvárať. Byť úprimný. Najprv som ale pri niektorých otázkach mal problém vôbec byť úprimný sám so sebou. Klamal som si. Ak som si však odpovedal úprimne, následne toto zdieľať s niekým bola výzva. Bolo to nové, bolo to nepríjemné. Fuj. (fuj hovorí moje staré ja).

Rada: Ak chceš napredovať, skús sa otvoriť čo najviac a najrýchlejšie.

Často som dostal otázky, na ktoré som nevedel odpoveď. A to je tiež v poriadku. Skúmaj, ako sa cítiš, ako to vnímaš. Pracuj s terapeutom, pýtaj sa, popisuj, čo cítiš a vidíš.

Terapie boli pre mňa v začiatkoch náročné a vyčerpávajúce. Plakal som. Neraz. A práve tie momenty boli prelomové. Neraz som odchádzal úplne vyčerpaný. Napriek tomu som sa takmer vždy cítil lepšie – bolo to ťažké, ale stálo to za to. Podobne ako pri behaní. V posilke. Niekedy je ťažké sa namotivovať ísť. Máš málo energie. Máš plno výhovoriek. Niekedy sa ti nechce aj keď sa tam dokopeš, pichá ťa v boku, bolí ťa čo-to. Ale ideš, makáš, trénuješ. A po tom, keď to máš za sebou, sa cítiš jednoducho dobre, lepšie.

Fuj. Si poviem si po ťažkom behu, tréningu, niekedy, keď lapáš po dychu a si vyčerpaný. Ale to fuj je iné. Viem, že som zamakal, to fuj, je, že bolo to náročné, ale teraz som na tom lepšie, som o niečo lepší. Dnes som na tom už kondične dobre. Teším sa na terapiu, podobne, ako keď ideš na tréning a tvoje telo je v top kondícii. Už niesom po terapii vyčerpaný, ale nabudený a štastný.

Čo som sa naučil o sebe a zmenil

Terapiu vnímam ako cestu, počas ktorej zbieram nástroje, ktoré mi spoločne so samotnou cestou pomáhajú spoznávať a nachádzať seba samého.

Čo som sa naučil? Nižšie ti dávam pár príkladov toho, čo sa mi podarilo. Jedná sa o absolútne subjektívny výber naviazaný na moju unikátnu situáciu a príbeh, no chcem ti ukázať, že terapie ti môžu zvýšiť kvalitu života v rôznych oblastiach.

Emócie

Dlho som si myslel, že emócie neprežívam. Bol som presvedčený, že som "racionálny typ človeka" – nič ma nerozhodí a všetko zvládam s chladnou hlavou. Až terapia mi ukázala, že emócie mám, prežívam ich intenzívne, len som ich dlho potláčal a nevedel pomenovať. Toto všetko pramenilo z rodinného prostredia a výchovy, čo som si počas terapie uvedomil. Nemám problém hovoriť o detailoch, no z rešpektu k rodine to ponechám v tejto rovine.

Postupne som sa naučil emócie nielen pomenovať, ale aj ich spracovať a lepšie pochopiť svoje obranné mechanizmy. Tieto objavy mi pomohli zvládať emočne vypäté situácie, jasne komunikovať svoje potreby a viac sa otvoriť najbližším ľuďom. Vďaka tomu som začal žiť plnohodnotnejší život – cítiť viac, a pritom zvládať náročné momenty pokojnejšie.

Úzkosti, overthinking

Úzkosti boli kedysi mojím každodenným spoločníkom. Vytváral som si nekonečné scenáre – čo všetko sa môže pokaziť. Spánok sa stal luxusom: ležal som v posteli, potil sa a premýšľal nad zdravím, prácou, rodinou… alebo som sa zobudil uprostred noci a už nezaspal.

Vďaka terapii som pochopil, odkiaľ tieto myšlienky pramenia, a naučil som sa spájať ich s emóciami a reakciami tela. Dnes úzkosti mám menej, zvládam ich lepšie, chápem odkial pramenia a ako s nimi narábať. Dokážem zvládať oveľa náročnejšie pracovné aj osobné situácie s pokojom, prípadne dlhodobo náročné obdobia. Môj spánok je hlboký a kvalitný aj v extrémne stresujúcich obdobiach. Ano, z času na čas sa stále zobudím o tretej v noci a začnem si púštať katastroficke scenáre (o tom viac nižšie), ale deje sa to naozaj zriedkavo.

Kontrola

Jednou z hlavných prekážok bol môj obrovský vnútorný tlak na kontrolu. Chcel som mať pod kontrolou všetko – svoje správanie, okolie aj všetky premenné, ktoré by mohli nastať. Tento kontrolujúci postoj mi však bránil byť sám sebou, prejavovať emócie alebo sa uvoľniť v spoločnosti. V terapii som pochopil, že kontrola je len ďalší obranný mechanizmus. Naučil som sa ju trochu “uvoľniť” – nechať ju síce v pozadí, ale nie pri kormidle. Vďaka tejto malej zmene som sa začal cítiť slobodnejší, uvoľnený a autentickejší.

Katastrofizácia

Pri každej, aj nevinnej situácii som si automaticky predstavoval ten najhorší scenár. Telefónny hovor? Určite niekto zomrel. Úradný list? Čaká ma súd. Požiadavka ala „chcem niečo prebrať“? Katastrofa. Medzi triggerom a vyriešením problému som prežíval hodiny a dni v zbytočnom strese, ktorý mi len kazil život. Najviac ma prekvapilo, keď sme s terapeutom objavili konkrétnu udalosť spred 15 rokov, ktorá spustila tento vzorec myslenia. Len tým, že som tento bod identifikoval, sa skladačka v mojej hlave zrazu poskladala – a katastrofické myslenie pocitovo ustúpilo o 90 %. Tých zvyšných 10 % ešte niekedy bojujem, ale aj keby sa vo mne zmenila len táto jedna vec, terapia by za to stála.

Being me, an introvert

Introvert s úzkosťami, katastrofizáciou a sociálnou fóbiou – to som bol ja. Dnes? Som stále introvert, ale dokážem viesť mítingy, náročné vyjednávania a konflikty, prezentovať pred firmou či networkovať na biznis konferenciách. Terapia mi pomohla zvládnuť tieto situácie nielen technicky, ale hlavne vnútorne – byť autenticky sebou, mať dostatok energie a odísť z nich bez vyčerpania. Som introvert, niekedy mám "ľudí plné zuby, odchádzam z parties alebo na ne ani nejdem. Stále som to ja, nechcem sa zmeniť. Len sa poznám, viem ako reagujem v situáciách, čo zvládnem, čo a kedy potrebujem. Už sám seba ale nebrzdím, nie som svojím najväčším kritikom až nepriateľom. Som dokonalý a spokojný so všetkým? Nie. Som ale sám sebou a mám sa rád, so všetkým, čo k tomu patrí.

Hmm, maybe, what now?

Si presvedčený*á alebo aspoň uvažuješ nad terapiou? Tu sú moje praktické rady do života.

Zisti, ako pracuje a rozmýšla tvoj budúci terapeut

Spýtaj sa terapeuta, ako pracuje. Ako rozmýšla a pristupuje ku práci, ku svojim klientom, akú metódu využíva, čo ťa čaká. Je široká paleta možností terapií a nemusí byť to, po čom by siahol terapeut to najvhodnejšie pre teba. Aj keď sa do metód nevyznáš, už pravdepodobne z úvodu budeš vedieť, či prístup bude pre teba vhodný. Ak je priestor, zistuj v telefónate, prvom emaile alebo minimálne na prvom sedení.

Neboj sa zmeniť terapeuta

Nie vždy to bude fungovať na prvý pokus – a to je úplne v poriadku. Ja som zmenil terapeuta niekoľkokrát.

Raz som sa necítil v poriadku, keď som videl odsudzujúci výraz na tvári terapeutky. Inokedy som mal pocit, že namiesto vedenia sedenia ma nechcene necháva všetko riadiť.

Potrebujem niekoho, kto ma uzemní, položí ťažké otázky a je mojím rovnocenným sparring partnerom. Ak necítiš, že terapeut je pre teba správny, neváhaj ho zmeniť. Hľadaj takého, pri ktorom sa budeš cítiť bezpečne, ale zároveň dostaneš výzvy na zamyslenie. Do 5 sedení by si mal vedieť, či je to práve orechové. Prvá terapia, ktorá ti nesadne, nemusí byť hneď znak problému a môže to byť viac o tvojej situácii a mindsete, ako o terapeutovi. Daj tomu trochu priestoru a sebareflexie, skús ešte jedno sedenie a utvrď sa v názore. Záleží, ako intenzívne to budeš cítiť.

Nevzdávaj sa

"Dokopať" sa k tomu, aby človek išiel na terapiu a riešil svoje mentálne a emočné témy, vie byť dlhý proces. A potom ti niekto nesadne. Nevzdávaj to prosím. Hľadaj ďalej a skúšaj to.

Pracuj na sebe aj mimo terapie

Terapie sú krátke, ale ich efekt môže byť maximálny, ak sa na ne pripravíš:

Reflexia: Po terapii si nájdi čas na premýšľanie o tom, čo ste riešili.

Príprava: Pred každým sedením si spíš kľúčové myšlienky, ktoré chceš otvoriť.

Nástroje: Skúšaj meditáciu, journaling, mindmapy alebo čítaj literatúru na témy, ktoré riešiš.

Ja som si na terapiu raz priniesol aj tri A4 strany s poznámkami – vďaka tomu boli sedenia efektívnejšie a viac som z nich vyťažil.

Otvor sa čo najskôr, ale vo svojom tempe

Sadnúť si oproti cudzej osobe a otvoriť jej svoje najhlbšie tajomstvá je náročné.

Počúvaj, čo ti hovorí tvoje telo a myseľ. Každý má svoje tempo. Niekto sa vie "vyzliecť" skôr, hneď na prvom-druhom sedení a niekto potrebuje niekoľko (desiatok) návštev. Obe verzie sú v poriadku.

Pamätaj si, že čím skôr sa otvoríš, tým rýchlejšie sa dostanete ku tvojmu jadru a k podstate. Moja rada: Just do it. Pamätaj, že terapeut je tu pre teba. Už počul stovky podobných príbehov a dokáže ti pomôcť bez predsudkov.

Terapeuti, psychológovia sú viazaní mlčanlivosťou, zákonnou. Mlčanlivosť psychológa môže zbaviť len klient, ty (a aj to nemusí, ak by si myslel, že ti to je na škodu), zákonný zástupca v prípade neplnoletých. Taktiež, ak by malo dojsť a dochádzať ku páchaniu trestnej činnosti alebo ublíženie na zdraví.

Terapeut diskutuje s kolegami a svojimi supervízormi (rozumej trénermi/učiteľmi) o rôznych prípadoch, vrátane asi aj tvojho, ale nikdy nehovoria osobné detaily do miery, aby bol klient identifikovateľný. Je to aj znak dobrého terapeuta, ak pracuje na svojich skills a hladá svoje slepé miesta, neustále sa zlepšuje.

Ako nájsť terapeuta?

Okay. Toto je náročnejšie a môže to byť dlhšia cesta. Najlepší terapeuti sú plní a možno budeš na čakačke.

Spýtaj sa ľudí, ktorí rozmýšlajú podobne ako ty

Moje hlavné odporúčanie je, ak sa spýtaš ľudí, ktorí rozmýšlajú a majú hodnoty podobné tebe. Ak majú nejakého dobrého terapeuta alebo počuli o nejakom, ktorého by vedeli odporučiť.

Ak majú dobrého terapeuta ale vedia, že neberie ďalších klientov, popros ich, nech sa ho spýtajú na odporúčania (a pozdielaj toľko informácií o svojich cieľoch a potrebách, koľko si komfortný*á, ale nejaké informácie môžu pomôcť nasmerovať ťa správnym smerom).

Spýtaj sa terapeuta, ktorý nemá priestor

Ak terapeut, na ktorého si dostal/a odporúčanie nemá priestor, vypýtaj si odporúčanie. Znovu, pridaj info, ktoré si myslíš, že môže byť relevantné.

Online platformy

Môžeš vyskúšať aj online sedenia a platformy, kde si "vyklikáš" terapeuta, môžeš vidieť ich hodnotenie. Ako začiatok, why not. Potom uvidíš. Ja preferujem face to face sedenia.

ksebe

hedepy

That's it. Každého cesta ku sebe samému je jedinečná. Ak som týmto článkom presvedčil aspoň jedného z vás zamyslieť sa nad sebou a vykročiť na cestu sebapoznania prostredníctvom terapie, stálo to za to. Teraz je rad na tebe – urob prvý krok a zmeň svoj život.

Ak by si mal*a nejaké otázky, potrebuješ poradiť. Neváhaj mi písať na "info zavináč gaborboros.com" alebo na instagrame @gab.boros.